Život s demenciou

„Človeka s demenciou ten vonkajší svet zaplaví kým jeho vnútorný svet sa vyplaví“ tvrdí Nicci Gerrard, autorka a spoluzakladateľka „Jánovej Kampane“ ktorá pomáha ľudom pri každodennom boji s demenciou.

V skratke Vám zhrnieme čo sme sa naučili pri čítaní knihy od vyššie uvedenej autorky a to teda čo nás demencia učí o láske? Keď sa povie láska, nemáme na mysli lásku ktorú cítia jednotlivci medzi sebou (ale určite aj tú), ale hlavne prirodzenú ľudskú lásku ktorú máme jeden k druhému, niečo ako súcit. My ľudia nie sme voči sebe ľahostajní, hlavne keď sa jedná o krehkých, zábudlivých a vystrašených ľudí s demenciou, ktorých „udržiavame“ pri živote a snažíme sa v nich zanechať všetky spomienky ktoré ich formujú. Respektíve, oni nám svoje spomienky povedia a my opatrovatelia a rodina sme jediní, ktorí si tieto spomienky môžu zapamätať keď už pacienti nemôžu. Zvykne sa hovoriť že spomienky formujú človeka, preto keď o všetky spomienky pacienti postupne prichádzajú, musíme si ich pamätať my a opätovne im ich pripomínať. Aj toto je istá forma lásky. Demencia je kolektívny problém, nie len problém tých ktorí ju majú diagnostikovanú. Musíme všetci niesť zodpovednosť a môžeme začať práve tým, že si uvedomíme a naštudujeme o demencií nejaké informácie. Ako náhle začneme uvažovať napríklad o hlavnom prejave demencie- zraniteľnosti, začneme si to aj viac všímať na bežných ľuďoch napríklad v obchode, keď uvidíme seniora uviaznutého medzi regálmi, ktorý vyzerá stratene. Pomôcť napríklad takémuto človeku netrvá dlho, len sa musíme na chvíľu zastaviť a viac si ľudí všímať. Aj toto je láska.
Koniec koncov, jedna vec stojí za zmienku a to práve tá, že každý z nás bude skôr či neskôr závislý na  tom druhom človeku. My ľudia sa navzájom delíme o tento svet a sme tu jeden pre druhého. Nejde iba o demenciu ale o to aby sme tento život žili naplno a s čo najviac spomienkami. Sme tu predsa len na krátku dobu a keď sa všetky zážitky a spomienky pomaličky začnú strácať pred očami, čo nám zostáva je práve takýmto ľuďom pomáhať pretože aj my raz takúto pomoc budeme potrebovať.