Jedny z najväčších sviatkov v roku majú po celom svete množstvo odtieňov svojho slávenia. Od pôvodných pohanských tradícií a kresťanských zvykov sa v mnohých krajinách prešlo až k (ne)typickej zábave, ako je hľadanie vajíčok v tráve.
V Holandsku začína deň pred pôstom karneval, ktorý sa volá „Vastenavond" alebo Pôstny predvečer. Prípravy naň sa začínajú už v jedenásty deň jedenásteho mesiaca predchádzajúceho roka, kedy sa zíde rada jedenástich, aby pripravila všetky plány podujatia. A prečo práve číslo 11? „Jedenástka" je číslom bláznov a v priebehu karnevalu sa ľudia môžu chovať bláznivo, ako sa im zapáči. Tancuje sa, konajú sa rôzne prehliadky a maškarné plesy. V každom z miest je zvolený princ karnevalu, ktorému odovzdávajú kľúče od mesta.
Na Veľkonočnú nedeľu deti v Holandsku hľadajú veľkonočné vajíčka. Tie prináša veľkonočný zajac vo svojom košíčku a schováva ich v záhrade, alebo ak je zlé počasie, tak ich schová vnútri. V niektorých provinciách veria, že veľkonočné vajíčka prileteli z Ríma na zvuku kostolných zvonov. Kostolné zvony preto pred Veľkou nocou nepočuť, zvony sú na Zelený štvrtok (v Holandsku Biely štvrtok) na ceste do Ríma. Vracajú sa v noci na Bielu sobotu (v Holandsku Tichá sobota) a prinášajú vajíčka, ktoré zhadzujú do záhrad, aby ich deti aj celé rodiny v nedeľu mohli ísť hľadať.
V niektorých provinciách zakladajú ohne, pri ktorých sa zíde početná spoločnosť. V kinách sa premietajú veľkonočné filmy a koncerty sú tiež veľmi populárne. Bahniatka na Slovensku zdobia maľované vajcia. V Holandsku sú to aj háčkované zvieratká či drevené ozdoby. Veľmi rozdielne je slávenie pondelka. V Holandsku je pre mnohé rodiny zvykom stráviť deň v zábavnom parku či nakupovaním.
Na Kvetnú nedeľu chodia deti v sprievodoch od farmy k farme a zbierajú vajíčka na veľkonočné športy. Aby tieto vajíčka našli, nosia so sebou ozdobenú vetvu, ktorú volajú „Palmpass" alebo veľkonočná palma. Táto palmová vetva je pripevnená ku krúžku, ktorý je pokrytý zeleňou a je navyše vyzdobený farebnými papierovými vlajočkami, škrupinkami, pomarančmi, hrozienkami, figami, čokoládovými vajíčkami, koláčikmi z cesta alebo labuťami a kohútikmi. Na Veľkonočnú nedeľu sa pripravuje špeciálny pokrm „Paasbrood" sladký chlieb s hrozienkami a ríbezľami.
Veľkonočný pondelok je dňom, kedy sa hrajú hry s vajíčkami, ktoré sú poschovávané okolo domov a v záhradách. Tí starší sa zúčastňujú vajíčkových hier, ktoré spočívajú v tom, že súťažiaci sa snažia rozbiť jeden koniec protihráčovho vajíčka svojím vajíčkom. Vyhráva prirodzene ten, koho vajíčko zostane nedotknuté a nerozbité.
Domovy sú vyzdobené kvetmi. Tulipány, hyacinty, narcisy, rozkvitnuté vetvičky čerešne, jablone, zdobené vajíčkami a inými ozdobami krášlia každú domácnosť.
Holanďania nemajú veľmi tradičné veľkonočné jedlá, ale supermarkety sú preplnené luxusnými špecialitami, ktoré gazdinkám uľahčia prípravu sviatkov