Má niekoľko podtypov a prejavuje sa najmä poruchami správania a reči.
Frontotemporálna demencia sa u ľudí najčastejšie vyskytuje okolo 60. roku života. Začína sa nenápadne a vyvíja sa veľmi pomaly. Výhradne zasahuje čelný lalok mozgu a občas sa rozširuje aj do spánkového laloku pacienta. Objavuje sa asi v 5 % prípadov demencií a má niekoľko ďalších poddruhov.
V porovnaní s inými typmi demencií pri frontotemporálnej demencii zohráva dôležitú úlohu genetika. Rizikovým faktorom pre vznik ochorenia je často jeho predošlý výskyt v rodine pacienta.
Diagnostika frontotemporálnej demencie môže byť u človeka veľmi náročná. Ochorenie sprevádzajú rôzne príznaky, ktoré sa u ľudí výrazne líšia. Navyše, sú podobné iným druhom demencie. Najtypickejším príznakom býva porucha správania, kedy sa u pacientov prejaví hrubosť, nedostatočný takt či poruchy afektivity. Výrazná zmena správania sa u pacientov môže prejaviť aj tým, že sú apatickí, málo spontánny, alebo sa sociálne izolujú, kedy radšej zostávajú celý deň v posteli. Často sa objavuje aj zanedbávanie hygieny, či nevhodné správanie ako drobné krádeže a iná trestná činnosť. Ochorenie často sprevádza aj prejedanie sa, nadmerné fajčenie alebo pitie alkoholu. Pri vhodnej forme liečby však môžeme u pacientov problémy so správaním ovplyvňovať.
V oblasti reči sa môže postupne zhoršovať slovná plynulosť, u pacientov nastávajú problémy s artikuláciou, majú problém porozumieť významu slova v bežnej reči, robia viac fonologických a syntaktických chýb.
Frontotemporálna demencia neobchádza ani známe osobnosti akou je napríklad americký herec Bruce Willis .
V marci minulého roku Willisova rodina oznámila, že hercovi diagnostikovali afázie, čiže poruchy, ktoré spôsobujú komunikačné problémy – ale neovplyvňujú inteligenciu.
Môžu byť spôsobené poranením mozgu pri úraze hlavy či mozgovej príhode.Willis sa v tom čase rozhodol ukončiť hereckú kariéru.
„Súcit, porozumenie a rešpekt fanúšikov nám umožnia pomôcť Bruceovi žiť čo najplnohodnotnejší život,“ uviedla ďalej rodina s tým, že FTD je krutá choroba, hoci „je úľavou mať konečne jasnú diagnózu“.
„Bruce sa vždy spoliehal na svoj hlas, využíval ho na pomoc druhým a na zvyšovanie povedomia o dôležitých otázkach, či už verejne alebo súkromne,“ uvádza ďalej rodina. „V našich srdciach vieme, že – ak by mohol – chcel by upriamiť globálnu pozornosť na tých, ktorí tiež trpia touto vyčerpávajúcou chorobou a rovnako aj na to, ako ovplyvňuje jednotlivcov a ich rodiny.“
